Len si tak listujem knižku
Čaro domova, kde sú popísané rôzne kreatívne techniky, pomocou ktorých si môže človek zútulniť svoj domov, listujem a listujem, až som objavila krásne bielo-modré obrázky. Knižka nazýva techniku, ktorou sú vyrobené, modrotlačou (z anglického
blueprint), ale v našich končinách sa táto technika správne nazýva
kyanotypia.
Kyanotypia je stará fototechnika, pomocou ktorej sa kedysi kopírovali technické výkresy. Vynašiel ju jeden z otcov fotografie John F. W. Herschel. Na papier sa nanesie svetlocitlivý roztok, papier sa nechá vysušiť a potom sa na UV svetle exponuje. Na papier sa môže uložiť fotografický negatív, vtedy získame modrosfarbenú fotografiu. Môžeme však vytvárať aj zaujímavé fotogramy - originály, ktoré vzniknú, ak priamo na papier poukladáme rôzne predmety a tak exponujeme.
Ďalšie informácie o kyanotypii, vrátane receptu nájdete tu:
http://fototechniky.cz/historicke_fotograficke_procesy/kyanotypie/
Plná nadšenia som sa rozhodla kyanotypiu vyskúšať a vytvoriť tieto pekné modravé fotogramy aj ja.
Pokus č.1
Papiere z detského skicáka natieram svetlocitlivým roztokom a ukladám naň rôzne listy. Navrch ešte plexisklo a šup s tým na slnko, nech sa obraz exponuje. Vonku nie je úplne slnečno, sem-tam je slnko prekryté mrakmi, ale snáď to bude fungovať...
Skvelé na tejto technike je, že proces expozície sa dá ľahko kontrolovať - obraz začne postupne modrať, resp. šedomodrať ;o)
Zhruba po trištvrte hodine beriem papiere dnu, skladám plexisklo, rastliny a začínam sa tešiť - tam kde boli rastliny je to výrazne svetlejšie, či dokonca biele! Zdá sa, že to fakt funguje!!!
Teraz je čas obraz ustáliť. Kyanotypia sa ustaľuje obyčajnou vodou. Stačí dostatočne dlho (vraj aspoň 10 minút) papier prať v čistej vode (a dávať pozor, aby sa nepotrhal). Exponovaný modrý obraz je tvorený vo vode nerozpustnou chemikáliou, takže na papieri ostáva. Svetlocitlivá chemikália je vo vode rozpustná, čiže tá sa vypláchne preč. Dobre vypratý obrázok je potom svetlostály a pekne modrý. Potom už len vysušiť a hotovo!
Zistila som, že svetlocitlivý papier musí bezpodmienečne ležať na pevnom rovnom povrchu, plexisklo musí byť dobre zaťažené. Papier musí byť pred expozíciou suchý.
A tak nasleduje ďalší pokus.
Pokus č.2
Papier po nanesení svetlocitlivej chemikálie nechávam v tme vysušiť (vďaka nepriazni počasia niekoľko dní). Papier dám na rovnú dosku, na papier poukladám prasličky, páči sa mi, aký robia obraz. Plexisklo zaťažím dvoma kameňmi. Exponujem na priamom podvečernom slnku zhruba hodinu. Ako začína obraz modrať začínam sa tešiť. Po hodine ustaľujem vo vode, mága sa to tam v nádobe hádam aj vyše dvoch hodín, potom na to púšťam ešte čerstvú vodu. Vynesiem von a ihneď, ešte mokré fotím ;o)
Obraz je opäť fľakatý, asi to nebolo tým, že papier nebol suchý, ale niečím iným.
Tu píšu, že málo savý papier vytvára fľaky. Nabudúce vyskúšam teda iný... možno práve nejaký akvarelový, čo odporúčajú. Zistila som tiež, že rastliny je lepšie použiť suché, inak sa plexisklo zospodu rosí.
Najbližšie sa chystám vyskúšať exponovať maliarske plátno, tiež chcem experimentovať s rôznou dĺžkou expozície na jednom obrázku. Len ročné obdobiemi moc nepraje - dni sa skracujú a počasie je tiež typicky jesenné. Snáď ma zachráni babie leto.
