Po niekoľkých rokoch držím opäť v rukách film. Nabíjam Rubikon a teším sa na experiment. Rozhliadam sa po obývačke s okom nalepeným na hľadáčiku Rubikonu a hľadám, ktorý kút poslúži na testovací výcvak.
Chcem hneď vidieť, ako to bude asi vyzerať.
Zrazu si uvedomím, že to nemá význam. Toto je film! Žiadne LCDčko, kde budem svoj slávny obývačkový výcvak hneď vidieť a budem môcť hneď reagovať. Žiadne "hneď" neexistuje, keď sa fotí na film. Pekne sa postaviť do radu a čakať. Vyfotiť 36 obrázkov (tridsaťšesť, nie tristošesťdesiat), zaniesť film vyvolať a o 3 dni sa vrátiť po fotky. Zaplatiť za každý záber, aj za tie čo poletia už na ulici do koša.
Už teraz som nadšená! Ešte som nespravila jediný obrázok a už teraz je to zaujímavé.
The future is analog.
4 komentáre:
heh sranda, ze totok bol volakedy uplne normalny postup :D Ja som jaksi digital odsunula niekde upne do prcic
sranda je aj to, ako ti ten digital uplne, ale UPLNE zmeni myslenie.
to hej!
Nádherně napsané. Taky bych chtěla vidět, jak se používá Rubikon v praxi! nedovedu si to představit...
Zverejnenie komentára