30 júna 2010

Až sa mi z kečky parí...

Minule som tu písala, aké to fotonádobíčko mám. Ale to je ako povedať A, ku ktorému treba povedať aj B! :) Tým B bude môj obľúbený citát, ktorý si, mimochodom, musím stále pripomínať:

buying a Pentax camera doesn't make you a photographer. it makes you a Pentax owner *



Ja však nechcem byť len majiteľom foťáka, ja chcem fotiť! Takže:

- hlcem knižky a články o fotení, expozícii, kompozícii, o obsahu fotografie, o vytváraní príbehov, o zlatom reze a vodiacich líniách, o farbách i odtieňoch šedej, o prepaloch,
- chodím s otvorenými očami a hľadám inšpiráciu, krásu (aj tú - alebo práve tú - neupratanú), všednosti i nevšednosti, divy sveta a skryté poklady
- a nariekam, že foťák leží doma na polici a ja si nemôžem spraviť aspoň "skicový" obrázok, aby som nezabudla,
- v hlave si komponujem obrázky a potom si ich čarbem do notesa
- zapisujem si, kedy je aké svetlo na vytipovaných zaujímavých miestach
- a premýšľam, kedy a či vôbec to nafotím
- pozerám si fotografie iných a mudrujem nad tým, prečo sú také pekné,
- prekrásne, zaujímavé a nedajú sa od nich odtrhnúť oči
- a snívam o tom všetkom, až sa mi z kečky parí.

A potom príde chvíľa, keď beriem do ruky foťák, a:



- nastavujem clonu
- a trochu sa hnevám, že môj foťák nemá tú šikovnú funkciu, kde si zaostrím na objekt v popredí, ktorý má byť už ostrý, na objekt v pozadí, ktorý má byť ešte ostrý, a foťák by miesto ostrenia pri danej clone vyrátal za mňa,
- trochu sa hnevám, že nemám zo sebou aspoň to šikovné koliečko z www.dofmaster.com
- nastavujem čas a špekulujem, či to z ruky udržím alebo budem musieť dať kratší čas a vyššie ISO, kde mi to strašne šumí,
- aj keď sa občas tvárim, že mi to nevadí, pretože občas to fakt nevadí,
- dokelu, je to takto podexponované
- a trochu sa hnevám, že decká neposedia ani chvíľku a fakt ich nemožno fotiť pri 1/30s :)
- kontrolujem obrázok v hľadáčiku,
- kde mám ostriaci bod? dokelu, zas na opačnom konci... a klikám, klikám, až kým nie je tam, kde ho chcem mať,
- zaostrujem,
- kontrolujem, čo vidím v hľadáčiku - náklon linií, okraje hľadáčika, či niečo nie je natesno alebo naopak, či tam nie je príliš miesta, či sa niekde niečo nedotýka, neprekrýva,
- kontrolujem, až sa mi z kečky parí,
- exponujem,
- ešte raz,
- ešte ...krát, pričom mením trochu kompozíciu, uhol, krútim foťákom a niekedy aj sebou,
- deti krútia hlavami, že už dóóóóóóóóóósť!
- už sa parí z kečky nielen mne, ale aj im :)
- pozerám na displej a pomyslím si "hm, to vyzerá celkom dobre" a "jóóój, detičky, maminka vám urobila pekné fotky!" :)
- alebo hneď stláčam čudlík so smetným košom, lebo je to prepálené, neostré, useknuté, nudné, príšerné
- mažem až sa mi z kečky parí
- a v duchu si nadávam a nariekam nad sebou, že fotiť sa nikdy nenaučím
- a niekedy to vôbec nevyzerá tak, ako som si to vysnívala, ani tak, ako som si to nakreslila
- a niekedy to vôbec nevadí

Doma sadám k počítaču, stiahnem fotky z karty a:

- hŕbu ešte vymažem ("aká škoda, tu majú super výraz")

- doladím kontrast,
- doostrím,
- obyčajne ešte trošku presvetlím,
- občas upravím farby,
- občas urobím výrez,
- občas prevediem do ČB,
- občas niečo preklonujem (špinky na senzore), vyretušujem (svoje vrásky),
- sejvnem,
- alebo vymažem a z chýb sa snažím poučiť,
- publikujem na flickri **
 
A určite urobím ešte kopec iných vecí, na ktoré si tu a teraz nespomeniem. Len aby boli moje fotky stále lepšie, krajšie, zaujímavejšie, menej vymazávané, také "hííí, to je úúúúžasná fotka!"



 Učím sa na vlastných chybách. A začínam celý proces odznova. Až sa mi z kečky parí.

----------
* áno, pôvodne som to poznala s Nikonom, ale ten sa mi tu nehodí :) a áno, autora citátu nepoznám :(
** vzhľadom na rešpektovanie a ochranu súkromia mojich detí, sú niektoré fotky na flickri prístupné len rodine a priateľom. Niektoré z nich sa však objavia aj tu, na mojom blogu.

29 júna 2010

Keď niečo veľmi, veľmi chceš...

... celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.
P.Coelho: Alchymista

Alchymista je neobyčajná knižka. A už som skoro na ňu zabudla.

Ale ako som videla na našej záhrade to (príšerné) kreslo, hneď mi napadlo, že vytvoriť pri tej stene niečo ako obývačku a urobiť tam fotku by bolo fajn.

Úplne som to mala pred očami - stolík, na ňom lampa s veľkým tienidlom, všetko "vintage". Alebo obraz na stene. A ja si v kresle čítam knižku. Akú? Hmmm, akú.....?

Nakoniec som z poličky vytiahla útlu knižku, ktorá ma toho veľa na svedomí :)

28 júna 2010

Konečne to kreslo môže z domu!!

Toto kreslo mi pije krv už dlhšiu dobu. Už nedrží tvar a iba nám tu tá haraburda zavadzia. Chcela som ho dať preč, vyhodiť.
"Ale to tam musíme ešte Vieročku odfotiť, veď keď aj chlapci tam majú fotky nech aj ona má...."
"Áááááááááááá!!!!", ide ma poraziť. Taká haraburda!!
Ale na každého raz príde, aj na milé kreslo. Je krásna nedeľa, chlapi spia. Vykradnem sa teda na záhradu a naaranžujem si to tam. Usadím Vierku a malá fotosession sa môže začať.... :)





23 júna 2010

TU/e.infrared

Bolo, že to radosti. :o) Písal sa 5.február 2009 a ja som urobila túto fotografiu. A bola som z nej nadšená! Infračervená fotografia (I, II, III) ma totiž fascinuje už dosť dlho. Čítala som o spôsobe, ako sa dá vyskúšať, či je fotoaparát je vhodný na takéto fotenie. Tak som to vyskúšala. Zobrala som do rúk diaľkové ovládanie a stlačila. Miliónkrát. Nefungovalo to!!! Napriek tomu, že som prečítala mnoho článkov o infračervenom fotení s Pentaxom K10D. S mojím foťákom. Ničovité nič. Nefunguje.........
Potom som vymenila v diaľkovom baterky :o) 


........a bežala kúpiť infračervený filter Hoya R72! ;o)

Potom ubehol rok a niekoľko mesiacov až sa písal 23.jún 2010 a ja som spravila nasledovné fotografie. Prvý infračervený pokus. Konečne!


Bolo to zábavné fotenie. Keďže digitálne fotoaparáty majú senzory citlivé na infračervené svetlo, nachádza sa pred nimi filter, ktorý infračervené svetlo blokuje. Áno a ja som sa takým foťákom vybrala fotiť. Po prečítaní všetkých tých článkov som vedela, že ma čaká fotenie s dlhými časmi. Hľadám ráno statív. Nenašla som. Nevadí, budem improvizovať.




Nakoniec ukladám foťák na zem, objektív trošku nadvihnem krytkou. Cez filter nič v hľadáčiku nevidím. Navyše sa mi nechce kľačať na zemi, aby som mohla do hľadáčika vôbec nazerať. Aj tak ho potrebujem zakryť krytkou, nech mi tam nesvieti slnko. Komponujem teda naslepo.

Foťák na kraji mosta, pod ním lenivo tečie Dommel. Pristaví sa pri mne jeden chlapík a zahlási: "toto vyzerá dosť nebepečne!" :o) Mňa samú oblieva hrôza, že mi foťák spadne dole, a tak v ruke zvieram jeho popruh. Je síce bezvetrie, ale pre istotu.




Najprv nechávam expozimeter, aby vyrátal expozíciu, ale nemá to význam, je úplne mimo. Tak systémom pokus - omyl - delete sa dopracujem k nasledovným hodnotám:
  • clona f22, čas 10-15 sekúnd, ISO 280. Na poludnie!
S ISOm je to ošemetné, už pri týchto hodnotách fotky po úpravách výrazne šumia.
Problémy mi robilo aj ostrenie. Nakoniec som ostrila manuálne na hyperfokálnu vzdialenosť. Napriek tomu mám fotky neostré. Možno za to môže aj to "takmerbezvetrie", ktoré sa napokon ukázalo byť pre infračervené fotenie ako uragán. Neviem, skúsim si o tom niečo pohľadať.

Zdá sa, že nabudúce budem musiť fotiť pri čelnom svetle. Vtedy vyzerá byť efekt bieleho lístia najvýraznejší. Škoda je, že toto fotenie veľmi závisí od počasia. Musí byť slnečno, bezvetrie (myslím absolútne bezvetrie) a dobré by boli šľahačkovité obláčiky, aby obloha nebola nudná. 




Po fotení treba fotky upraviť v počítači. Našla som postupy s prehodením modrej a červenej, ale s výsledkom som nebola spokojná, tak som to zrušila. Nakoniec som si našla vlastný postup a spravila si malú action. Používam Photoshop CS4 Extended, ale treba skúsiť, či pôjde aj na iných verziách. Či vôbec pôjde, lebo ako infračervená fotografia, aj toto je môj prvý pokus. Stiahnuť sa dá tu: http://rapidshare.com/files/402107698/infrared.atn.html

Tak prvý pokus je za mnou, mnoho ďalších predo mnou. Huráááá!!!

22 júna 2010

Nádobíčko. Prečo?

Obsah fototašky. Tu a teraz.

Foťák: Pentax K10D
Prečo? Priznám sa, že mojou srdcovkou bol Nikon. Fotila som na zdedený Zenit, ale prvú vlastnú zrkadlovku som si kúpila Nikon. Canon v tej triede (vstupné začiatočnícke modely) bol až príliš plastový, Pentax, s ktorým som dosť koketovala, mi ale nesedel v ruke, tak sa u mňa udomácnil Nikon. Keď nastal čas kúpiť si prvú digitálnu zrkadlovku, mala som jasno - kúpim si Nikon, veď mám naň 50mm objektív :) Lenže...
...v tom čase bol na trhu len základný vstupný model, ktorý mi už bol "malý" a potom taký už lepší model, ktorý mi bol "trochu veľký" a drahý. Nič medzitým. Potom otvorím nejaký leták obchodu s elektronikou a tam na mňa žmurkol Pentax:
"Pozri, ja mám, aj stabilizáciu v tele, aj predsklápanie zrkadielka, aj vode a prachu odolné telo z horčíkovej zliatiny. Nie som teda žiadny šmejďácky plast! Viem si svoj senzor oklepať z prachu! Môžeš si ma upraviť, ako sa ti bude páčiť a ja ti budem verne slúžiť." V podstate mi bol v tom čase tiež trochu väčší, ale človek musí myslieť dopredu. Cena bola priaznivá, tak ma namotal! :o)

Objektív č.1: Sigma 70-200mm/f2.8
Prečo? Čím dlhšie fotím, tým viac si uvedomujem, že aj fotenie má svoj rukopis. Mám rada dlhšie ohnisko, pretože som rada len tichým nenápadným pozorovateľom. Pri fotení detí, čo je môj najčastejší a najobľúbenejší námet, sa to hodí. Nie som účastníkom ich hry, ani ma pre väčší odstup nevnímajú. Teleobjektívy robia aj pekné "máznuté" pozadie. A tiež som fanda ich menšieho uhla záberu. Zoom zas preto, lebo pri dlhšom ohnisku by som sa dosť nabehala. A potrebujem byť tiež pohotová pri fotení tých mojich neposedníkov. Len otočím obručou a hneď odstránim z fotky rušivé elementy a urobím výrez. Len keby ten objektív toľko nevážil! No čo už, keď nebehám, tak aspoň posilujem. :o)

Objetív č.2: Pentax 50mm/f1.4
Prečo? Tomu objektívu sa hovorilo základný. Hovorilo? Nuž aj sa hovorí, pokiaľ má váš senzor rozmer políčka kinofilmu. Môj nemá. Napriek tomu je toto objektív prvej voľby. Ponúka kvalitu pevného skla za rozumnú cenu. A vynikajúcu svetelonosť! Možno fotiť aj v sťažených svetelných podmienkach. A zúžiť hĺbku ostrosti na pár milimetrov. Šikovný objektív, nemal by chýbať v žiadnej fototaške. V tej mojej teda nechýba.

Objektív č.3: Pentax 35mm/f2.8
Prečo? Toto je základný objektív! Na senzore APS-C, ktorý sa nachádza aj vo vnútri môjho foťáku, ponúka zorný uhol ekvivalentný ohniskovej vzdialenosti 50mm na kinofilme. 50mm sa môže zdať na týchto senzoroch niekedy až príliš "tele". Zistila som to v zimných mesiacoch, keď som viac fotila vo vnútri. Zrazu už nebolo kam cúvnuť, za mnou stena a deti mali v hľadáčiku len polku ksichtíku. Potrebovala som niečo širšie. Čerešničkou na torte a milým bonusom je, že je to makro objektív, schopný zaostriť na predmet vzdialený 14cm od senzora! Veci doslova nacapené na prednom sklíčku objektívu a môžem ich fotiť!

Plány do budúcnosti.

Objektív č.4: širokouhlý objektív, možno až rybie oko
Prečo? Niečo na širšom konci mi zatiaľ chýba. Nie som síce fotograf, ktorý ide priamo do centra deja, ale človek nikdy nevie... no, vlastne vie. Už som sa párkrát prichytila, ako som si v duchu povzdychla, že sa mi do záberu nevojde všetko, čo chcem. Že by sa mi zišlo niečo širšie. A myslím, že to jednoducho do základnej výbavy patrí, mať pokryté "všetky" ohniská... taký rozkúskovaný ultrazoom, aj keď rada fotím z diaľky. Občas treba vyliezť zo svojej ulity a skúsiť pre zmenu niečo nové, no nie?

Objektív č.5: makráč Tamron 90mm/f2.8
Prečo? Nuž, makro sa vždy zíde. Občas sa človeku zachce ísť bližšie, ešte bližšie, úplne na telo a fotiť všetky tie piestiky a blizny ;o) "No, dobre, ale veď jeden makráč už más, načo ti je ďalší?", už počujem tú otázku. Rozdiel medzi týmto makrom a tým tridsaťpäťmilimetrovým je ten, že tento má užší uhol záberu, čiže urobí pekný výrez z reality. Tiež slúži ako portrétny objektív, pravda na senzore APS-C je trošku dlhší, ale predsa. A tento Tamron má bokeh (rozostrená časť obrázka) jemnučký ako smotanka, hladučký ako zamat. Mmmmmmm....
 
Hračičky: lens baby, dierková komora
Prečo? A prečo nie? Prečo sa nezahrať, veď napokon fotenie je môj koníček, záľuba, zábavka. Prečo sa nebavkať s prvým fotákom na svete a prečo neskúšať, čo to spraví so záberom, keď zmeníme rovinu ostrenia. Možno ma to rýchlo omrzí, možno inšpiruje...

Blesk: externý blesk, čo možno odpáliť na diaľku. a možno ešte jeden makroblesk k tomu
Prečo? Blesk treba. Lebo kreslím svetlom, tma mi niekedy zavadzia. Nemám ako vykrývať prílišné tiene, ak nerátam odrazku, ktorá je pri deťoch nepraktická (áno, o praktičnosti blesku ešte nemám ani potuchy, tak žiadne smiechy!). No a ani sa nenazdáme a príde zima a keď sa ma tá opýta... :o)

Kadečo ďalšie, o čom teraz ešte nemám ani potuchy.
Prečo? Lebo kúpou zrkadlovky to len začína :o)

21 júna 2010

Zrkadielko, zrkadielko, ... - TTV krok tretí

...alebo nečakané zaseknutie.

To bolo tak nejak ako minule. Horí mi tu kopa roboty, no, budem úprimná, klasicky sa na mňa rútila katastrofa za katastrofou - deti hladné, umraučané, upišťané. Takže chytro dávam dokopy nejakú večeru a medzitým ich trhám od seba, aby sa neprihlušili, a kŕmim babuľku. Nastane aké-také ticho (nie príliš veľké, to by vzbudilo podozrenie, také akurát, aby ma učičíkalo....)

Nakoniec mi to nedá a idem sa pozrieť. No a samozrejme drobné ručičky už našli ten starý foťák, pomocou ktorého chcem konečne skúšať TTV. Beriem to preč do bezpečia najvyššej poličky, ale zle je. Počujem, ako to celé štrngoce... odtrhlo sa zrkadlo.:o(

Ešte som s tým nespravila ani jeden obrázok!!! Predýchavam...............................


Nazriem dnu, aby som zistila, čo je vo veci a ako to celé zachrániť. Odtrhlo sa zrkadielko a zišla mu dole aj odrazná vrstva... Bude treba nové. Niekde nachádzam svoje staré kozmetické. Som spokojná, to bude dobré.

Moja spokojnosť netrvá ale dlho. Je príliš veľké. Nevojde sa tam!
Potrebujem odrezať aspoň 1cm. Nemám na to žiadne potrebné náradie. Snažím sa spraviť do zrkadielka zlomovú ryhu, ale nejde to.

Nakoniec vkladám zrkadielko medzi dve knihy (B.Peterson :o) ), nechávam trčať ten zhruba centimeter a práááááásk! Trepnem po tom kúsku rúčkou šrobováka. :o) veď nejako to už dopadne, vravím si a opatrne sa pozriem, čo som to vlastne spravila....

Presahujúci kus je preč, zrkadielko trošku puklo, ale skontrolujem obraz na matnici a je v poriadku. Ufffff....

Už len prilepiť lepidlom, priskrutkovať nazad šošovky a matnicu a ani nedýchať, aby sa ešte niečo nepokazilo...

No fakt dobrodružstvo toto TTV!

18 júna 2010

Oranje gekte - Oranžové šialenstvo

Jedna vec sa uprieť Holanďanom nedá - vedia si užívať a tešiť sa zo života. A dávajú to najavo celému svetu. Preto sa teraz obliekli ulice do oranžového, aby tak povzbudili Oranjes - holandský národný futbalový tím - na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike.

HUP HOLLAND HUP!!!


1. Oranje gekte - Uz su tu! Mrkvy!!!!, 2. Oranje gekte - toaletny papier s vonou travy :o), 3. Oranje gekte - fanusik a jeho naramky, 4. Oranje gekte - vandali!!!! :o)

Created with fd's Flickr Toys

17 júna 2010

Vin D'Alsace - TTV krok druhý

Tak. Ľahučký balíček spoza oceánu dorazil. V ňom sa skrýval starý strednoformátový foťák. Vraj je ešte funkčný... no fakt, uzávierka, zdá sa, funguje. Ale ako? Nikde nevidím tlačítka alebo kolieska, ktorými by sa nastavil čas... funguje to snáď len režime bulb?? Ani clona sa nastaviť nedá... Ani zaostrovať.... hm, fix focus. Škoda.
Aj tak to nechápem. V porovnaní s Flexaretom, je toto, zdá sa, len nejaký point-and-shoot pre blbých. Nevadí, veď fotiť priamo ním nebudem...

Ďalší krok na mojej ceste k TTV fotografii je vyrobiť akýsi tunel, ktorý bude cloniť bočné svetlo. Na jednom konci matnica bottom-foťáku, na druhom konci objektív top-fotoaparátu. Potrebujem kartón, čierny papier?farbu?...?, lepidlo, nožnice a nejaký návod... Návod snáď vymyslím. Alebo vygúglim.

Kartón mám. Vin D'Alsace, v ktorom som minule dotrepala z potravín nákup. Recyklácia jak vyšitá.


Priložím kartón k tej bakelitovej krabičke, aby som si zmerala rozmery. Musím si aj odmerať, ako ďaleko od matnice musím mať top-foťák. Budem používať 35mm makro objektív, nech môžem byť čo najbližšie a tým si zachovať akú-takú spratnosť celej konštrukcie. Na druhej strane musím dať pozor, aby som tam mala matnicu celú, ale aby bola čo najväčšia, nech nestrácam pixely zbytočne veľkým orezom.

Premýšľam, ako to zlepiť dokopy, aby sa mi táto "sústava"dobre držala... Nenašla som čierne papiere, neviem, či to mám farbiť vo vnútri čiernou akrylkou... Spomínam si, že som si kedysi kúpila čiernu látku, aby som si ušila tehotenský pás na bruško. Nikdy som si ho nespravila, nakoniec som si nejaké pásy pokúpila. Látka by tu teda mala niekde byť. Dobrý nápad.

Nabudúce teda pokračujem...

10 júna 2010

Čo budem trocháriť... - TTV krok prvý

Tak som sa nakoniec zhlboka nadýchla a klikla na "commit to buy" ;o) Tento fešák je už môj, už len čakám, kedy pošta spoza oceánu dorazí.


http://www.etsy.com/transaction/29988652

Potom už len vymyslieť ktorý objektív použiť (makro? 50mm? ...?) a ako upevniť top-foťák a môžem sa vrhnúť na TTV. TTV obdivujem už dlho.

TTV = Through The Viewfinder = Cez hľadáčik

Jednoduché... stačia na to dva foťáky. Jedným, ktorý nazveme top foťák, namierime na hľadáčik druhého. Ten druhý voláme bottom a najlepšie je, ak je to nejaký stredoformátový kúsok s peknou veľkou a jasnou matnicou. A túto matnicu jednoducho odfotíme. S tým, čo sa na nej zobrazuje, aj s tým romantickým prachom a škrabancami. Ani textúry nemusí človek používať. ;o)

Prvý pokus som urobila pred rokom so starým fešným Flexaretom.



Žiaľ, Flexaret má na matnici mriežku, takže prvým pokusom celé moje TTV aj skončilo. Ale keď ten balíček z Ameriky otvorím, tak sa na túto techniku opäť vrhnem. A dovtedy možno aj vymyslím, či by sa nedala mriežka využiť v prospech konečnej fotografie.

Čo už som mnou, keď som šibnutá a dívať sa na svet cez iba jeden hľadáčik mi nestačí ;o)))